Obecná radnica
Súčasný stav Obecnej radnice. Momentálne je vo vlastníctve MČ Ružinov a plánuje sa jej rekonštrukcia.S nárastom počtu obyvateľov Prievozu vyvstala aj otázka nového obecného domu. Tú v rokoch 1931-32 vyriešili svojim projektom architekti Christian Ludwig a Augustin Danielis. Funkcionalistická radnica predstavovala typovo unikát medzi podobnými objektmi v Československu.
Budova s kupolou bola dotvorená reliéfmi štvorice mužských postáv od Aloisa Rigeleho, ktoré predstavovali typické zamestnania Prievozu: kosec, kočiš, kováč a murár. Ústredný reliéf nad vstupom do radnice predstavuje volský záprah, ktorý bol v minulosti doplnený nemeckým nápisom DAS BESTE WAPPEN IN DER WELT IST DER PFLUG IM ACKERFELD (Najlepší erb na svete je pluh na roliach). Budova počas socializmu slúžila ako zdravotné stredisko, v súčasnosti je prázdna.
V parčíku pred radnicou sa nachádza poškodený pamätník SNP z roku 1964 a pamätník Antona Srholca.
Požiarna zbrojnica
Súčasťou zachovaného jadra Prievozu je aj objekt Požiarnej zbrojnice z roku 1923. Samotný dobrovoľný požiarny zbor v Prievoze vznikol už v roku 1880. Po roku 1990 na jeho históriu nadviazal DHZ Bratislava-Ružinov, ktorý v budove sídli dodnes. Po takmer storočí v súčasnosti prebieha rekonštrukcia objektu.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol je dominantou Radničného námestia.Od založenia moderného Prievozu v 16. storočí je obec spojená s evanjelickým vierovyznaním, ktoré bolo do začiatku 20. storočia dominantné. Až do roku 1925 bol Prievoz iba dcérocirkvou zboru v Bratislave. Po osamostatnení nemeckého zboru sa začalo okamžite s výstavbou kostola od viedenských architektov Hansa Jakscha a Siegfrieda Theissa, pochádzajúcich z územia Československa.
Projekt unikátneho kubistického kostola mal predstavovať, ako pevnosť „hrad prepevný“, symboliku cirkvi. Kubizmus prievozského kostola sa svojou slohovou čistotou vymykal typickému československému (rondo)kubizmu a mal bližšie k nemeckému kubizmu. V štýle kubizmu bolo aj vybavenie a pôvodná výmaľba kostola. Luster predstavoval Kristove jasle.
Vysviacka sa konala 21. augusta 1927. V roku 1945 zanikol pôvodný nemecký zbor a kostol prebral novovzniknutý slovenský, pod ktorý patria aj Biskupice, Vrakuňa a dcérocirkev v Moste pri Bratislave.
Csákyho kaštieľ
Kaštieľ je kultovým miestom Prievozu. Žiaľ rozľahlá záhrada je verejnosti neprístupná.Najznámejšia stavba Prievozu má za sebou pohnutú históriu. Prvú kúriu na území Prievozu už koncom 18. storočia vlastnili Pálffyovci. Po predaji obce vzniká na hone Čierny les (Schwarzwald) rozsiahla kúria rodiny De Pauli, v ktorej časti sídli aj pálffyovský seniorát. Po predaji rodine Cecini pribúda aj nový objekt letohrádku v susedstve kúrie. S veľkými zámermi kupujú v roku 1875 bývalé prievozské panstvo Eugen Csáky s manželkom Rudolfínou von Stadion et Hadik a už v Prievoze sa im narodil syn Edmund.
Staré objekty nepostačujú komfortu novej rodiny a od roku 1899 začína takmer desaťročie trvajúca prestavba podľa projektu bratislavského architekta Ferdinanda Kittlera. Vznikol výnimočný romantický objekt v štýle eklektizmu, ktorý v sebe spája množstvo stavebných slohov. Úpravou prešiel aj zámocký park a susedné záhradníctvo. Po smrti manžela aj syna grófka Stadionová v roku 1916 predáva kaštieľ s okolitými objektmi rakúskemu veľkostatkárovi Paulovi Zsolnayovi. Csákyovci boli pochovaný vo východnej časti Ondrejského cintorína, ktorá bola zničená pri rozšírení Karadžičovej ulice, pričom ich pozostatky presunuli do Urnového hája. Zsolnay s manželkou Annou Mahler ako majitelia veľkého rakúskeho vydavateľstva a tlačiarne spravili v medzivojnovom období z Prievozu miesto stretnutí rakúskych intelektuálov a spisovateľov.
V roku 1933 kaštieľ odpredáva rádu sestier františkánok, pričom susedné záhradníctvo si Zsolnay ponecháva. Rehoľné sestry tu spočiatku prevádzkujú ústav pre telesne postihnutú mládež, neskôr nemocnicu. V roku 1940 sa zimná záhrada kaštieľa prestavuje na katolícke oratórium, ktoré v nasledujúcich rokoch plní funkciu farského kostola. Aj po zrušení rádu v roku 1954 tu rehoľné sestry ďalej vykonávajú službu zdravotníckeho personálu.
V roku 1990 sa kaštieľ vracia do majetku rádu sestier sv. Františka z Assisi a nemocnica sa sťahuje do susednej budovy bývalého hospodárstva. Vďaka vydarenej rekonštrukcii sa kaštieľ Kultúrnou pamiatkou roka 2006.
Csákyho záhradníctvo
Pravdepodobne už De Pauliovci prevádzkovali v Prievoze, na začiatku 19. storočia, prvé šľachtické záhradníctvo. V roku 1899 – 1904 vzniká na mieste starších objektov nové záhradníctvo s domom správcu, oranžériou na severnej strane a hospodárskymi skleníkmi na južnej.
Už v roku 1902 získava Csákyho záhradníctvo niekoľko ocenení za pestovanie unikátnych tropických rastlín (krčiažnik, slamienka, či morské hrozno). Po roku 1916 na jeho slávu nadväzuje Paul Zsolnay, ktorý ho rozširuje, pod názvom Kaštieľske a obchodné záhradníctvo Zsolnay, na najväčšie záhradníctvo v Československu. Zameriava sa na pestovanie a predaj ruží, krov a ovocných stromov.
Po emigrácií Zsolnaya do Londýna, v súvislosti s jeho židovským pôvodom, jeho záhradníctvo v roku 1940 zabavuje súd. Správu ďalej vedie dlhoročný správca Viliam Strauch.
V roku 1950 je záhradníctvo zaradené do nového mestského podniku Záhradnícke a rekreačné služby Bratislava (ZARES) a špecializuje sa na pestovanie kvetov. V sedemdesiatych rokoch je väčšina skleníkov v južnej časti asanovaná pre výstavbu rodinných domov a ZARES sa sťahuje do nového areálu vo Vlčom hrdle. Po roku 1990 areál pustne.
Oratórium Najsvätejšieho srdca Ježišovho
S rapídnym prílevom nového obyvateľstva katolíckej viery do Prievozu po roku 1919 sa rieši aj otázka kostola. Rád Františkánok najprv slúži bohoslužby v malej kaplnke Panny Márie v západnom krídle kaštieľa a v roku 1940 prestavuje bývalú zimnú záhradu a časť priľahlej chodby na oratórium zasvätené Najsvätejšiemu srdcu Ježišovmu.
Od roku 1944 sa Prievoz oddeľuje od farnosti na Blumentáli a stáva sa samostatnou farnosťou. V roku 2002 začal funkciu farského kostola plniť nový kostol sv. Vincenta de Paul na Pošni a modlitebný priestor v kaštieli sa zmenil na kaplnku.
Robotnícky dom
Časť Robotníckeho domu so spoločenskou sálou je zrekonštruovaná. Druhá časť na svoju budúcnosť ešte len čaká.Ďalším zachovaným objektom Prievozu patrí Robotnícky dom na nároží Mierovej a Osvetovej. Budova vznikala v rokoch 1925-30 a po otvorení slúžila na stretnutia ľavicovo orientovaného obyvateľstva. V budove sa nachádza sála s kapacitou 200 osôb a v roku 1950 bol na ňu osadený pamätník. Cez vojnu slúžila ako poľná nemocnica, neskôr ako osvetové stredisko a stredisko ROH v obci. V súčasnosti je budova čiastočne opustená.
Božia muka – Panna Mária
Na tomto mieste sa v minulosti nachádzali sedliacke dvory, po asanácii v 60-tych rokoch sa tu vybudovala vôbec prvá zástavba bytových domov v Prievoze.
Prievozské Vianočné hry
Prievozské Vianočné hry sa stále hrajú po celom svete. Žiaľ, v Prievoze o nich takmer nikto nevie. Fotografia pochádza z vystúpenia súboru v Santa Cruz, USA.Najslávnejším prievozským zvykom sú jednoznačne svetoznáme Prievozské vianočné hry, paradoxne na Slovensku takmer neznáme.
Majú pôvod v stredovekom nemeckom kresťanstve a do Prievozu boli zrejme prinesené na začiatku 17. storočia s príchodom nemeckých učiteľov. Ich priebeh zaznamenal v roku 1853 nemecký etnograf Karl Julius Schröer, ktorý bol nimi nadšený a rýchlo ich popularizoval v nemeckých krajinách. Hry sa skladajú z viacerých dejstiev: Hra o narodení Krista, Pastierska hra, Trojkráľová hra, Rajská hra a Šusterská a krajčírska hra. Hra zvykla začínať v hostinci Beringer, kde sa nacvičovala a následne sa inscenovala priamo na uliciach v obci. Podľa ustáleného scenára mali hry 22 postáv, k charakteristickým patril Hviezdonos s kométou na pantografe.
Sláva hier v Prievoze sa obnovila v medzivojnovom období, keď sa celosvetovo stali súčasťou osnov vo waldorfských školách.
Naposledy sa v Prievoze hrali v roku 1941, po odsune nemeckého obyvateľstva sa na ich tradíciu nikdy nenadviazalo.
Obecný cintorín
Cintorín v Prievoze počas sviatku Všetkých svätých.Už pravdepodobne pred jozefínskymi reformami, ktoré zaviedli pochovávanie mimo intravilánu obcí, sa na svojom mieste nachádzal pôvodný obecný cintorín. Cintorín bol založený v polohe typickej pre žitnoostrovské obce. Najvyššie položené miesto v okolí malo chrániť hroby pred spodnou vodou, aj pred povodňami.
V šesťdesiatych rokoch bol rozšírený na susedný pozemok. Pôvodná drevená obradná sieň, hoci pamätihodnosť mesta, bola po roku 2010 zbúraná a nahradená novostavbou. Ústredný kríž slúži zároveň ako pamätník padlých v prvej svetovej vojne.
Medzi pamätihodnosti mesta sú zapísané aj náhrobky rodiny Furst a Huber. Dodnes sa tu nachádzajú hroby pôvodných nemeckých a maďarských obyvateľov obce.
Základná škola na Mierovej
Projekt architekta Mariána Marcinku z roku 1958 už odráža novú progresívnu bruselskú estetiku v architektúre. Experimentálna 24-triedna škola sa skladá zo štyroch trojpodlažných blokov po dvoch triedach na poschodí. Budova bola otvorená v roku 1961 a je zaradená do prestížneho celosvetového zoznamu modernej architektúry Docomomo. V areáli sa v minulosti nachádzalo aj sochárske dielo od Kláry Pataki.
Na areál školy nadväzuje obytný súbor Staré záhrady.